Úvod O nás Denník Kniha návštev e-Shop Ako pomôcť Viac Kontakt

Z našej činnosti v roku 2009

December

S poriadne napadnutým snehom, teplotami okolo -20°C a väčšinou medveďov v našej oblasti pred Vianocami skôr neaktívnou, prípravy na náš nový projekt, "Biela divočina: vlky a rysy v zimných Tatrách" postupovali rýchlo. Avšak ako ukazujú stopy z 28. decembra v Kremnických vrchoch, niektoré medvede môžu byť v zime aktívne, hlavne ak teplejšie počasie roztopí sneh alebo majú stále dostatok potravy.


Foto: Martin Šmida

Mohlo by sa zdať, že problémy, ktoré máme, sú specifické pre našu krajinu, ale často tomu tak nie je. Konflikty medzi šelmami a ľuďmi nie sú výnimkou. Nedávno som bol oslovený Fauna & Flora International, ako odborník na konflikty medzi šelmami a ľuďmi pre Projekt ochrany šeliem v Gruzínsku. Začiatkom tohto mesiaca som tam strávil týždeň s nielen tými, ktorí robia na projekte, ale aj s ľuďmi, ktorých sa problém s veľkými šelmami priamo dotýka. Hlavná oblasť projektu je v polovyprahnutej oblasti pri hraniciach Azerbajdžanu, a to s vlkmi (ktorých sme počuli vyť), medveďmi, rysmi, šakalmi, a zriedkavejšie aj s leopardom a pruhovanou hyenou. Rozprávali sme sa s niekoľkými farmármi, ktorí stratili dobytok najmä kvôli vlkom. Niektorí nás pohostili domácou "ča ča" (silná pálenka vyrábaná z hrozna) a chceli zabiť ovcu na počesť našej návštevy! Moje prvé zbežné dojmy boli: krásna krajina so skvelými ľuďmi. Bude to zaujimavé porovnávať ich skúsenosti s tými, s ktorými sa pravidelne stretávame na Slovensku.


Foto: Robin Rigg / Fauna & Flora International

November

Vydanie novej knihy o vlkoch bolo dobrou príležitosťou na stretnutie sa so starými známimi a kolegami a tiež na naplánovanie ďalšej spolupráce. Názov diela od Marca Mussianiho, Luigi Boitani a Paula Paqueta "Nová éra medzi vlkmi a ľuďmi" hovorí za všetko. Ochrana vlkov je rovnako o ľuďoch ako o zvieratách. Ľudské vnímanie etiky, postoja a politiky hrá často väčšiu rolu než okolité prostredie alebo biológia. Jeden z autorov kapitol, Alistair Bath, má rozsiahle skúsenosti so zmierňovaním konfliktných postojov skupín, napríklad pri vytváraní manažmentových plánov v Chorvátsku a Bulharsku. Na Slovensku, odkedy som sem prišiel v 1996, sa niektoré aspekty ochrany vlkov takmer vôbec nezmenili. Enviromentálni aktivisti sa stále snažia o ich úplnú ochranu, keďže vlci sú podľa nich v bezprostrednom nebezpečí vyhynutia, zatiaľ čo poľovníci chcú zabiť vlkov viac, pretože si myslia, že ich je príliš veľa. Kým ľudia nebudú ochotní sadnúť si za jeden stôl a nájsť kompromisy, takéto konflikty nikdy nevymiznú. Dúfame, že Alistairovi sa podarí použiť svoje čaro na Slovensku tak, ako to dokázal inde vo svete. Ďakujem za dôveru UK Wolf Conservation Trust, organizátorom a hostiteľom ako aj Wolves and Humans Foundation za pokrytie mojich cestovných nákladov na toto stretnutie.

Október

Na začiatku mesiaca som veľa času strávil prípravou dreva, aby som mohol vykúriť našu kanceláriu a dom počas zimy, čo sa ukázalo ako dobrý nápad, lebo 13-teho prišla na Liptov arktická zima. S priateľom a spoluzakladateľom SWS Davidom Lintottom sme tento týždeň plánovali kempovať. Nechali sme stan doma a rozhodli sa, že namiesto toho pôjdeme do zrubu, ale i tak sme cítili za sebou neveriace pohľady, keď sme z poslednej zastávky autobusu vyrazili do hôr. Sneh sa len začal hromadiť ako sme vyrazili, ale kým sme sa po dvoch nociach vrátili, museli sme sa brodiť cezeň 40-60cm hlbke! Nenašli sme žiadne známky po medveďoch v našej časti Západných Tatier a väčšina jeleňov migrovala do nižšej nadmorskej výšky, ale narazili sme na čerstvé stopy páru vlkov.


Foto: David Lintott, Robin Rigg

Nečakané skoré sneženia ale neznamenali koniec aktivity medveďov. Keď sme 24.10. vyrazili s poslednou skupinou turistov tohoto roku za medveďmi, našli sme veľa stôp samice s mláďatami krmiacich sa na stohu obilia, ponechaného poľovníkmi, ktorý navštevoval aj diviak. Náhly ruch v poraste, ktorý nás na okamih vystrašil, mohol byť veľký samec ponáhľajúci sa do bezpečnejšej vzdialenosti.

September

Pracovali sme s Lukášom Gejdošom na plnej aktualizácii stránky. Veľmi sa nám páči nový vzhľad a dúfame, že sa nám táto verzia podarí spustiť začiatkom roku 2010.

Ako obyčajne, ovocný sad v našej dedine navštívili niekoľkokrát za jeseň medvede. Veľmi málo ľudí tu oberá jablká a slivky, čo znamená veľa potravy pre medvede a jelene, ktoré prichádzajú pod rúškom tmy. Tiež sme monitorovali aktivitu medveďov okolo včelích úľov v okolí Liptovského Hrádku. Kým medvede poškodili úle patriace Včelárskemu výskumnému ústavu, v lokalitách Celiny aj na Maši, úle hneď za plotom nemali žiadne problémy, odkedy sme tu v novembri 2008 pomohli p. Zábojníkovi nainštalovať elektrický oplotok proti medveďom. Taktiež úle blízko Turia, ostali nedotknuté, kde sme inštalovali podobný elektrický oplotok v júni tohto roku. Spolu s Wolves and Humans Foundation pracujeme na založení fondu Biely pes, pomocou ktorého chceme vyzbierať dostatok peňazí a prakticky pomáhať ľuďom pri riešení problémov, ktoré prináša spolužitie s veľkými šelmami.

S mysľou plnou zážitkov z posledných stretnutí s medveďmi som sa ocitol vo vlaku do Prahy na 2. Európsky kongres biologie ochrany prírody na Univerzite prírodných vied. Prezentoval som tam plagát pod názvom "Ochrana a manažment medveďa hnedého (Ursus arctos) v Západných Karpatoch", kde som zhrnul niektoré zistenia zo štúdie medveďov na Slovensku, ktorú som pripravil pre WWF, spolu s Michalom Adamcom zo Štátnej ochrany prírody. Konferencie sa zúčastnilo 1200 ľudí zo 64 krajín – avšak nie po prvý krát som tam bol zo Slovenska jediný špecialista na veľké šelmy, hoci tam bolo prezentovaných niekoľko plagátov o vydrách, bobroch, rýbách a biodiverzite v poľnohospodárskej krajine. Konferencia bola vynikajúcou príležitosťou vymeniť si skúsenosti a novinky s odborníkmi zo Slovinska, Grécka a Poľska.

August

Ukázať ľuďom medveďa nie je vždy jednoduché a niekedy potrebujete nielen skúsenosti ale aj trochu šťastia. Navštívil nás fotograf a reportér Paul Glendell so zámerom zozbierať material na článok o prírode na Slovensku, ktorý mal dohodnutý pre mesačnik BBC Wildlife Magazine. Na našej prvej rannej prechádzke sme sa dostali k medveďovi na menej ako 100m, ale hoci sme ho počuli a našli aj miesto, kde vyhrabal osie hniezdo, ostal skrytý medzi malinčím. Keďže Paul potreboval pre svoj článok dobré zábery zvierat, sústredili sme sa potom na pozorovanie svišťov a kamzíkov a to veľmi úspešne. Hneď na ďalší deň som sprevádzal "Expedíciu medvede", ktorú zorganizovala Magda z Brna ako narodeninový darček pre svojho otca. Bol som rozhodnutý ich nesklamať pri takej veľkej príležitosti, avšak nečakal som až taký úspech: za menej ako dve hodiny po odchode z hotela sme sa odrazu dívali na medvieďa menej ako 12 m priamo na chodníku pred nami!

Moja prvá myšlienka po "Wow!" bola "no a kde je matka?" Bola len niekoľko pár metrov za mláďaťom a už nervózne hlučne fučala. Sledovali sme ako sa mláďa štverhá po svahu k nej, zvedavo sa obzerajúc za nami. Len čo sme sa z toho začali spamätávať, na chodník vyskočilo druhé mláďa a po krátkom zastavení utekalo za rodinou. Myslím, že sa rozdelili kŕmiac sa lieskovcami, keď sme skoro vošli priamo medzi nich. Toto bola nebezpečná pozícia pre nás, ale ostali sme spolu ako skupina a trochu cúvli, čím sme im dali dostatok priestoru a to stačilo na uvolnenie situácie. Po návrate nám čašník v hoteli povedal, že do okolitého lesa chodieva už roky na hríby, ale medveďa ešte nevidel. To sme mali pocit ešte väčšieho šťastia.

Po úspechu a popularite minuloročného podujatia nasledoval aj tento rok festival "Medvedie dni" 8.-9. augusta na Hrebienku vo Vysokých Tatrách. Aj tento rok sme mali príležitosť spolupracovať s organizátorom TLD a počas víkendu plného zábavy šíriť osvetu o medveďoch. Naši dobrovoľníci Aďa, Dano, Evžen a Mišo s nadšením postavili medvedí brloh, aby mohli účastníkom porozprávať o hibernácii, či naučiť ich ako rozpoznať medzi stopami v lese tie medvedie. Takisto sme spustili novú prezentáciu o spolužití s medveďmi a ponúkali materiál na predaj. Naši dobrovoľníci dostávali množstvo otázok, niektoré boli veru nečakané (ako napríklad: "Koľko bradaviek má medvedica?" Odpoveďou je 6!). Nielen z tohto je zrejmé, že naše vzdelávanie má stále svoj význam. Ako sme zistili pri spolupráci s novinármi, nie je ľahké nájsť rovnováhu medzi zábavou a informovaním, ale dúfame, že sa naše posolstvo dostalo aspoň ku niektorým z 15000+ účastníkov tohoto podujatia.

Bolo pre nás veľkým sklamaním, keď sme zistili, že medveďom nedostupný kontajner bol z Hrebienka odstránený. Napriek pravidelným problémom s medveďmi kŕmiacimi sa odpadkami v tejto oblasti, nám to trvalo mesiace, aby sme v r.2008 presvedčili zodpovedné úrady, aby inštalovali jeden – ako tvrdili - z troch kontajnerov. Ako ukazuje náš pokus s medveďmi v ZOO Košice, kontajner je naisto nedostupný pre medvede, takže nás zaujíma, prečo bol napriek tomu odstránený, bez toho, že by nám niekto dal o tom vedieť. Pozitívne bolo vidieť, že táto oblasť je očividne čistejšia ako minulého roku, čo je ďalším dôležitým krokom pri zamedzení nevítaných návštev medveďov či iných ľahko prilákateľných zvierat.

Júl

Desiatky odborníkov sa začiatkom mesiaca stretli v Liptovskom Jáne na Alpsko-Karpatskom medzinárodnom sympóziu: "Veľké šelmy: Manažment, výskum a stratégie chránených území pre styk s verejnosťou", na ktorú sme boli pozvaní s naším príspevkom. Z viacerých zaujímavých prezentácií bolo vidieť, že Alpy a Karpaty sú dosť odlišné, čo sa týka stavu šeliem, ktoré majú, avšak je tu podobnosť vo výzve, akou je spolužitie s vlkmi, medveďmi a rysmi. Bolo tiež spomenuté, že relatívne veľké karpatské populácie môžu byť zdrojom pre prirodzený návrat do Álp, za predpokladu, že budú vykonané potrebné opatrenia, aby sa zabránilo takej výstavbe diaľníc, ktorá by odrezala potenciálne migračné koridory, napríklad postavením tzv. “zelených mostov”, ktoré zvieratám umožnia prejsť rušné cesty. Podujatie organizovali: Protected Areas Task Force of the Permanent Secretariat of the Alpine Convention pre Alparc - Alpine Network of Protected Areas – v spolupráci so Správou Národného parku Nízke Tatry, Carpathian Network of Protected Areas a Štátnou ochranou prírody SR.

Keďže z Liptovského Jána k nám domov nie je ďaleko, rozhodol som sa ísť po záverečnej večeri z konferencie pešo. Po 1 hodine v noci nesvietil mesiac, ale bolo dosť vidno na to, aby som videl na chodník popod horu. Ako som kráčal cez úzky priechod pomedzi stromy, zrazu som počul hlasné chrumkanie, ktoré vychádzalo z okraja poľa naľavo. "To znie ako medveď", pomyslel som si. A tak aj bolo. Obhrýzal vršky repky olejnej, ale ako som sa snažil ho obísť, počul ma a vyšiel na chodník smerujúc k hore s hlasným znepokojeným fučaním. Pripravený v ruke som mal paprikový sprej, ktorý som prezentoval aj na konferencii. Prikrčil som sa na kraji chodníka dúfajúc, že ma neuvidí a pokračuje smerom do lesa. Nestalo sa tak. Vyšiel na chodník zvedavý, čo ho vyrušilo. Videl som medveďa v šere, keď bol menej než 20 metrov odo mňa. Viac ...

Jún

Som hrdý na to, že som bol pozvaný do členstva IUCN/SSC Bear Specialist Group, ktorí sa starajú o podporu záchrany medveďa a jeho prostredia po celom svete. Nasledujúce 4 roky budem pracovať v novom tíme expertov zaoberajúcich sa konfliktami medzi ľuďmi a medveďmi. Je to totiž téma, ktorej sa venujem už od roku 1998, najskôr so pastierskými strážnymi psami, potom s kontajnermi nedostupné pre medvede a nedávno so sprejom na odplašenie medveďov a elektrickými oplotkami, jeden z ktorých sme nedávno inštalovali okolo včelínov v okolí dedinky Turie.

Pracovné tempo posledných týždňov ma prichytilo s pocitom choroby na konci mája a chronickým prechladnutím hrdla aj po troch vybratých anitibiotikach. Vymeškal som biológiu, ktorú vyučujem na bilinguálnej škole a musel som vynechať aj akciu sčítania medveďov v Národnom parku Malá Fatra. Doma som aspoň stihol dokončiť objednávky na sprej na medvede a DVD-čka a konečne doplniť tento denník.

Na konci mesiaca Simon a Tzach Meslati, čerstvý absolventi Univerzity Veterinánej medicíny v Košiciach, mi pomohli s analýzou vzoriek pre našu štúdiu potravy medveďa. Od roku 2001 sme nazbierali vyše 800 vzoriek trusu, ktoré nám dajú obraz o potrave medveďov v Tatrách.

Máj

Aj v máji sme boli vyťažený. Začali sme so zariaďovaním kancelárie, premiestnením elektrického plota a tzv. "fladry” na ovčej farme v Jamníku a tiež sme zbierali vzorky pre Simonovu prácu o parazitoch. Následne sme sprevádzali 5-dňový pobyt profesionálov a študentov zo Škótska a Anglicka, ktorí mali záujem dozvedieť sa viac zaujímavosti zo života veľkých šeliem. Výlet bol pokračovaním konferencie "Wild, free and coming back?“ v Škótsku zo septembra 2008 za účelom zistenia možností opätovného osídlenia vyhynutých druhov na Britských ostrovoch. Som skutočne potešený, že mám možnosť v tom participovať, pretože od kedy som prišiel zo Škótska na Slovensko v roku 1996 som nosil v hlave myšlienku využiť tu nadobudnuté vedomosti na domácej pôde.

Bola pre mňa radosť sprevádzať Wilfrienda a Rosemarie Rieder, ktorí robia na projekte "Fair zum Bär" v Rakúsku. Druhý deň sme mali šťastie, keď sa nám podarilo odfotiť medveďa ako liezol po lavíne v Západných Tatrách.

Mladý medveď spôsobil rozruch, keď začal pravidelne schádzať k hotelom blízko Závažnej Poruby. V máji až júny je pre medvede čas párenia sa a práve v tomto období sú veľmi aktívne. Mladé medvede začínajú objavovať okolie na vlastnú päsť a bez matky. Hľadajúc potravu môžu medvede zísť do oblastí, kde sa zdržujú ľudia a je dôležité uložiť odpadky a jedlo tak, aby sa k nim medveď nemohol dostať. Zistili sme, že pracovníci hotela boli poučený a odpad držali v garáži avšak fotografi nechali potravu na otvorenom priestranstve, aby nalákali medvede. Medveď Mišo sa objavil viackrát počas našej prítomnosti a bol v tesnej blízkosti ľuďom len niekoľko metrov počas toho čo sa kťŕmil na mravcoch a púpave aj na pripravených jablkách a chlebe. Zamestnanci národného parku dodali miestnym poľovníkom plastové projektily, aby mohli plašiť medvede. Podľa Ing. Stana Ondruša medveď Mišo sa už nedal vystrašiť, pretože nebol vôbec ostražitý voči ľuďom a tak kvôli možnému ohrozeniu verejnosti sa rozhodlo o jeho odstrelení, čo sa stalo koncom júna. Medveď vážil 50 kg a jeho nezvyčajne veľký žalúdok bol plný gulášom.

Apríl

Tento mesiac bol pre nás veľmi dôležitý. Po presťahovaní do starého domu Svetlaninej starej mamy v Liptovskej Porúbke som musel ešte vymaľovať a položiť novú podlahu do našej novej kancelárie. Rovnako sme sa prelúskali dvoma tisíckami odpoveďami na našu súťaž prebiehajúcu na Slovensku a v zahraničí a ešte stihli sme vybrať víťaza pred narodením nášho druhého syna Jerguša, ktorí sa narodil 21.4.

Medzi tím všetkým sme tu mali hosťa Matthiasa Hammera a Kate Curnowú z "Biosphere Expeditions" za účelom dokončenia detailov našej spoločnej expedície, "Biela divočina: vlky a rysy v zimných Tatrách".


Foto: Robert Hlavica, Robin Rigg

Blahoželáme Simonovi Finneganovi za dokončenie jeho dizertačnej práce ohľadom "Seasonal dynamics in the prevalence of Baylisascaris transfuga ova in the faeces of the brown bear (Ursus arctos) na Slovensku”. Simon sa stal tretím študentom, ktorí s nami úspešne dokončil svoju tézu. Predošlí študenti boli: Emma Parry ("Porovnanie potravy vlka v Nízkych a v Západných Tatrách”) a Michal Job ("Návrh manažmentu ochrany medveďa hnedého na príklade územia obce Staré Hory”). Stále máme záujem o prácu so študentmi, ktorí majú záujem robiť dizertačné práce o veľkých šelmách.

Marec

Vďaka grantovému programu z IBA Experience and Exchange som strávil väčšinu marca ako hosť Dr. Urmasa Saarmu na Univerzite v Tarte v Estónsku. Jeho výskum využíva genetickú analýzu na sledovanie stôp medveďov potom ako sa rozšírili po Európe po dobe ľadovej. Výsledky naznačujú, že medvede v Estónsku pochádzajú z územia súčasného Slovenska. Počas pobytu som mal možnosť stretnúť jeho tím a naučiť sa laboratórnym postupom pri analýzach DNA. Rovnako sme mali šťastie aj v lese, kde nás medvedie stopy zaviedli k zimnému brlohu pod smrekom, poskladaného z polámaných konárov. Medvedí brloh bol menej ako 200m od cesty, kde sme parkovali auta. Za láskavosť a školenie chcem Urmasovi poďakovať ako aj jeho študentom: Marju Korsten, Egle Vulla, Maris Roht and John Davison.

Február

Skupiny vlkov, ktoré som túto zimu sledoval, boli všetky skôr menšie, v priemere do dvoch jedincov. V čase, keď sme pracovali na projekte sčítania vlkov na Slovensku v rokoch 2005/06 a dokonca aj v 2007 a 2008, mali vlčie svorky v tejto oblasti 5 až 6 členov. Tento rozdiel by mohol len znamenať, že sa svorky rozdelili do menších podskupín (pravdepodobne kvôli páreniu, rozptylu alebo dostupnosti potravy), ale tiež by to mohlo naznačovať zníženie populácie. Plánujeme ďalší výskum, aby sme zistili, čo sa stalo. Povzbudivejším znakom bolo sledovanie osamelého vlka, ako prešiel cez hlavnú cestu a potom aj popod most diaľnice D1/E50, medzi národným parkom Nízke Tatry a Tatranským národným parkom. Toto ukazuje, že tento dopravný koridor nie je nepreniknuteľnou bariérou pre zvieratá, čo je dôležité, aby sa populácia nerozčleňovala na menšie a tým by bola viac zraniteľná.

Január

Prácu v teréne sme zamerali na sledovanie vlkov a rysov, zatiaľ čo v našom okolí tvrdo spali medvede vo svojich brlohoch, alebo sa zdržiavali blízko pri nich. Pešo, na snežniciach či bežkách som prešiel dokopy viac ako 200 km. Pri sledovaní stôp dvoch rysov v lokalite Čierny Váh sme 25. januára, spolu s Michalom a Vierou našli pozostatky srny, ktorú pravdepodobne strhol rys len pred pár hodinami. Z časti konzumovaná korisť ležala na okraji neveľkého rúbaniska, kde len nedávno ťažili drevo. V okolí neboli stopy po prenasledovaní či boji, takže rys pravdepodobne napadol srnu nečakane a rýchlo ju usmrtil. Okolitý sneh bol nahrabaný ku zabitej srne, zrejme aby bola skrytá. Od srny viedli stopy 2 rysov smerom preč aj naspäť, takže odišli a neskôr sa vrátili nažrať. Na snehu boli tiež stopy ako sa rysy hrali: skákanie a šmýkanie sa.