Úvod O nás Denník Kniha návštev e-Shop Ako pomôcť Viac Kontakt

Medvede a ľudia

Predkovia medveďa žili na zemi skôr ako ľudia. Už pred 20 miliónmi rokov sa objavili prvé "pramedvede" s dlhým chvostom, veľké ako psy. Neskôr - v dobe ľadovej - pred 250 tisícimi rokmi prišli postupne z Ázie jaskynné medvede ako aj priami predkovia medveďa hnedého do Európy. Medvede žijúce v jaskyniach vyhynuli pred 10 tisícimi rokmi, ale stopy po nich ostali dodnes - kosti, zuby či pazúre. Našli sa aj v jaskyniach na Slovensku, napr. v Demänovskej doline. Praveký človek ich lovil nielen kvôli mäsu, ale dokázal využiť aj kožušinu a kosti - na zbrane či nástroje. Na stenách jaskýň kreslil zvieratá a môžeme vidieť, že mal k nim úctu. Tieto záznamy boli niečo ako obradný rituál za úspech lovu.

Mnohé primitívne kmene na Sibíri alebo v severnej Amerike prejavovali medveďovi veľký rešpekt. Zabitie oštepom, šípmi či nožom si vyžadovalo značnú šikovnosť a odvahu. Tým, ako vedel stáť na zadných labách, stopami podobnými ľudským ako aj niektorými vlastnosťami, im pripomínal človeka. Uctievali ho ako ochrancu. Podľa niektorých kmeňov bol prapredkom ľudského rodu. Často mu prisudzovali šamanské - liečiteľské schopnosti. Pazúry alebo zuby nosili v ochrannom amulete aj na znak statočnosti v boji. Nazývali ho svojim bratom a keď ho museli zabiť, tancovali predtým obradný tanec, aby poprosili ducha medveďa o odpustenie. Kanadskí Indiáni ho zobrazovali ako jedno z posvätných zvierat na svojich totemoch.

Aj v obradoch a zvykoch Slovanov sa často objavoval symbol medveďa. Na fašiangy si tradične zhotovovali masky a obliekali sa do medvedej kože. Vyskytli sa legendy a povesti o deťoch vychovaných medvedicou ako aj množstvo rozprávok. Určite poznáte pesničku a ľudový tanec "Medveďu, daj labu". Pochádza z čias kočovných cigánov a komediantov, ktorí predvádzali "tancujúce medvede". Ľudoví umelci zobrazovali medveďa na úžitkových predmetoch, ako napr. na črpákoch, keďže na salaši sa s ním mohli častokrát stretnút. Medveď sa objavil na erboch Oravskej a Spišskej župy aj dnes ho vidieť na erboch niektorých dedín.

V minulosti mali medvede pre svoj život dostatok priestoru, avšak ľudia postupne vyrubovali lesy, menili ich na úrodnú pôdu a pasienky, osídlovali územie. Tým sa dostávali medvede a človek častejšie do konfliktov. Medvede napadli dobytok, navštívili včelín či obilné pole. Už ich nelovila iba šľachta - pre zábavu, ale prenasledovali ich aj chudobní ľudia - ako škodcu. Na zabíjanie používali rôzne spôsoby: chytali ich do jám, ohrád, nastavených želiez a na návnadu. V 18. storočí sa za zabitie medveďa vyplácala odmena 7 zlatých. Ľudia používali mäso (pochúťkou boli medvedie laby), kožušinu, v ľudovom liečiteľstve bola veľmi cenná medvedia žlč. Počet medveďov prudko klesal a pred II. svetovou vojnou ich na našom území žilo už len niekoľko desiatok.

V roku 1932 si ľudia uvedomili, že medvede sú vážne ohrozené. Zákonom bola vyhlásená celoročná ochrana. Postupne sa rozšírili aspoň do časti svojho pôvodného domova - lesov severného a stredného Slovenska, ktoré obývajú dodnes.

Presný počet je tažko určiť, keďže medveď žije skrytým spôsobom života na veľkom a nie ľahko prístupnom území. V súčasnosti odborníci odhadujú, že na Slovensku žije 700-900 jedincov. Medveď je celoročne chránený, ale ministerstvo udeľuje ročne niekoľko desiatok výnimiek na odstrel. Lovený medveď musí mať hmotnosť menej ako 100 kg, výnimočne 150 kg, aby sa zachovali väčšie dominantné samce, o ktorých sa predpokladá, že majú dôležitú úlohu v regulácii populácie. O výnimku sa žiada aj v prípade väčších škôd spôsobených medveďom alebo ohrozenia ľudského života.

Medvede neohrozuje v dnešnej dobe len pytliactvo, ale aj to, že človek čoraz viac zasahuje do ich územia. Výstavbou ciest a rekreačných stredísk sa rozčleňuje a zmenšuje životný priestor medveďa. Nadmerný zber lesných plodov spôsobuje, že nemá dostatok prirodzenej potravy, ktorú potrebuje hlavne na jeseň, keď si robí tukové zásoby na zimu. Veľké množstvo turistov, hubárov a zberačov lesných plodov ho taktiež neustále vyrušuje.

Medveď žijúci v našej krajine je veľkou vzácnosťou v Európe, keďže z mnohých štátov už vymizol. Aby sa toto majestátne zviera našich lesov zachovalo vo svojom prirodzenom prostredí aj pre budúce generácie, je potrebná spolupráca ochranárov, pracovníkov národných parkov, poľovníkov, ale aj verejnosti - všetkých návštevníkov a milovníkov našich hôr.