Z našej činnosti v roku 2010

Júl

Zažili sme niečo úžasné. Aj keď Tony a Louise sa najviac zaujímajú o medvede, myslím, že boli spokojní s tým, čo sa nám podarilo. Videli sme rysa! Boli sme vonku už od piatej ráno, ale do siedmej sa nám podarilo stretnúť iba srnca. Bol veľmi pekný a prišiel blízko k nám, ako sme tak potichu sedeli v tráve. Ale ja som dúfal, že sa nám poštastí aj niečo lepšie a navrhol som, aby sme sa vrátili späť ku kolónie svišťov. Tie sa však splašili, keď sme sa priblížili. Ešte nikdy som nepočul, aby sa svište takto plašili kvôli ľuďom a nemyslel som si, že to bolo kvôli nám. Nakoniec to predsa bol rys, ktorý sa pokojne prechádzal stredom kolónie. Bol to jeden z najlepších pohľadov na rysa aký sa mi kedy naskytol: v dobrom svetle, na otvorenom priestranstve, 300-400 metrov od nás. Pozorovali sme ho skoro pol hodinu, počas ktorej sa pokúšal chytiť jedného zo svišťov, ale bez úspechu a napokon to vzdal a stratil sa v neďalekej kosodrevine (Pinus mugo). A to všetko sa nám stalo dokonca pred raňajkami. Dúfam, že sa nám podarí uverejniť na našej stránke nejaké z videí, ktoré natočil Tony.

Spolu s Mestom Vysoké Tatry a Asociáciou horských sídiel Slovenska (AHSS) sme 12. júla organizovali pracovné stretnutie "Ako predchádzať konfliktom s medveďmi v Tatrách". V zasadačke MsÚ v Starom Smokovci sme sa zišli so zástupcami MsÚ, štátnych lesov, národného parku, starostami obcí. V prezentácii o možnostiach preventívnych opatrení pred medveďmi – zabezpečenie kontajnerov, odpadu, skladov, včelínov a iných lákadiel pre medvede, sme informovali aj o možnosti spolufinancovania a odbornej pomoci pri inštalácii prevencií z projektu B.E.A.R.S organizácie SWS. Navrhli sme konkrétne zabezpečenia v lokalitách s výskytom škôd spôsobených medveďmi, program osvety pre zamestnancov turistických zariadení, obyvateľstvo a turistov v Tatrách. Keďže konflikty s medveďmi v Tatrách nedokáže riešiť jedna organizácia, dúfame, že sa nám postupne podarí vytvoriť konštruktívnu spoluprácu s ľuďmi, ktorých sa to dotýka a chcú problémy riešiť. Ďakujeme všetkým za účasť a predovšetkým pánovi Štefanovi Šramkovi z AHSS za ochotu a pomoc pri organizácii tohto stretnutia.

Poobede po stretnutí, sa nám ešte podarilo vidieť jeleňa, ktorý sa pásol na tráve a kvetoch v strede Tatranskej Lomnice. Turisti sa s ním fotili s malými deťmi a niektorí ho hladkali. Jeden z nich ho kŕmil z ruky s chlebom a povzbudzoval ho, aby išiel za ním. Ak sa niečo podobné stane s medveďom, poľovníci a média vyhlasujú, že sú premnožené. Rozmýšľam, prečo nie v prípade, ak ide o jeleňa.

Tohtoročné studené a daždivé jarné počasie zapríčinilo oneskorenie vegetačného obdobia. Najlepší čas pre vysokohorské kvety u nás bol druhý júlový týždeň, keď sme mali veľmi horúce a slnečné počasie. Spolu s kamarátom Alexom sme spravili výstup cez Slemä až na Ohnište, kde sme okrem iného na viacerých miestach videli kvitnúce plesnivce (Leontopodium alpinum). Tento rok je tiež najväčší výskyt ľalii zlatohlavých (Lilium martagon) a množstvo druhov orchideí, aký som kedy videl.

Jún

V júni prebiehalý druhý študijný pobyt v teréne pre tých, čo sa zaujímajú o otázky možného reintrodukovania veľkých šeliem ako rys a vlk do Veľkej Británie. Účastníci mali možnosť navštíviť prirodzené prostredie šeliem, ale mohli sa tiež stretnúť s majiteľmi miestnych salašov, ako aj vidieť opatrenia zavedené na ochranu stáda napr. elektrické oplotenie a strážnych psov, implementovaných organizáciou Slovak Wildlife Society. Napriek pretrvávajúcemu daždivému a veternému počasiu sme prežili zopár užitočných dní spojených so zábavou, ktoré sme ukončili príjemnou večerou v Grand Castle, Liptovský Hrádok. Týmto by som sa chcel poďakovať Richardovi Morleymu za organizovanie tohto pobytu zo strany Veľkej Británie a tiež Ivanovi Spilemu, majiteľovi taxislužby v Liptovskom Hrádku za jeho vynikajúce vodičské schopnosti a priateľskú zľavu, a za služby a poskytnutú zľavu aj ubytovaciemu zariadeniu Borová Sihoť. Ušetrené peťňažné prostriedky budú použité na terénny výskum ako aj na podporu miestnych projektov.

Foto: Maggie Keegan

S Matúškom sme išli hľadať dôkazy, potvrdzujúce miestne správy o medveďoch v blízkosti našej obce Liptovská Porúbka. Hoci Matúš mal väčší záujem o pavúka, ktorý sa snažil zjesť kobylku, ako aj o rôzne motýle poletujúce po lúke, netrvalo nám to dlho a našli sme mraveniská, ktoré boli rozhrabané, aby sa dalo lepšie dostať ku vajíčkam. Tráva medzi mraveniskami bola ešte pošliapaná, kadiaľ medveď prechádzal od jedného ku druhému. Našli sme aj miesto, kde ležal medveď, na lúke za kostolom bol trus. Možno to bola samica a mláďa, ktorých sme stretli v lese pred niekoľkými dňami so skupinou Willyho?

Máj

Po úspešnej prvej návšteve v roku 2009 sme veľmi radi znovu privítali Wilfrieda a Rosemari Riederových, ktorí priviedli nadšenú skupinu z HALM önj biotope protection group zo Salzburgu. Bolo veľmi daždivé počasie, ale aj napriek tomu, tak ako minulý rok, sa nám podarilo pozorovať medveďa. V skutočnosti sme dokonca splnili Williho podmienku, že za preloženie termínu, uvidí až dvoch medveďov. Musím pripustiť, že sa to stalo v momente, keď som si myslel, že naše šance v ten deň už pominuli. Práve, keď sme prišli na koniec malého chodníka spájajúceho sa s lesnou cestou a obďaleč počuli zvuky motorových píl, som sa otočil a na chodníku len 20 metrov od nás zbadal medvedicu s mláďaťom. Po niekoľkých sekundách otáľania odbehli preč, ale na chvíľu sa ešte zastavili a obzreli, takže skupina mala šancu spraviť zopár dobrých záberov. Hlavne pre Margot jej prvé (aj druhé!) stretnutie s medveďom bolo veľkým emocionálnym zážitkom.

Foto: Alex Maringer

Jar bola tohto roku netypicky daždivá, čo viedlo dokonca k vážnym záplavám na východe Slovenska a varovaniam v ostatných častiach krajiny. Mal som však šancu uniknúť tomuto hroznému počasiu účasťou na 19. ročníku Medzinárodnej konferencie o výskume a manažmente medveďov, ktorá sa konala v Gruzínskom Tbilisi. Konferencia sa zamerala na vzájomný vplyv medveďov a ľudí, manažment medveďov a zapájanie miestnych obyvateľov do ochrany medveďov. Všetky tieto otázky sú obsiahnuté Fondom Biely pes, ktorý sme prezentovali na konferencii spolu s analýzou súčasného stavu medveďa hnedého na Slovensku.

Foto: Nacres - Biodiversity Conservation and Research

Apríl

Správa o tom, že 27. apríla bol v Tatrách ťažko zranený lesný pracovník nás veľmi zarmútila. Z Ministerstva životného prostredia sme obdržali oboznámenie s len veľmi stručnými informáciami, z ktorých sa nedá posúdiť, prečo došlo k útoku. V správe je uvedené, že medveď sa pravidelne objavoval v blízkosti Tatranskej Javoriny počas predošlých 10 dní. Obdržali sme 3 ďalšie listy z ministerstva s podobnými žiadosťami na odstrel medveďov. V každom prípade, je v nich spomenuté, že medveď bol opakovane pozorovaný v záhradách alebo blízko obydlí. Je niekoľko príčin, prečo k tomu mohlo dôjsť. Môže ísť o mladých jedincov, ktoré sú prvú jar bez matky, potulujú sa na miestach s ľahko dostupnou potravou. Existuje niekoľko overených metód, ako sa vysporiadať s takouto situáciou. Ak to bude dostatočne rýchlo prevedené, mladé medvede môžu byť často odplašené s gumovými projektylmi, špeciálnymi "šípkami" na medvede, psami Laika alebo paprikovým sprejom. Toto sú štandardné postupy v niektorých častiach sveta, akosi sú však stále prehliadané ako možnosti na Slovensku. Písali sme list aj pánovi Dr. Ambróšovi na MŽP o týchto riešeniach a ponúkli sme našu odbornú aj finančnú pomoc.

Minulú jeseň nás kontaktovala novinárka z okresných novín v Nitre, ktorá chcela od nás počuť náš komentár k správam o spozorovaní medveďov na "novom" území: Tríbeč. Spomenul som si, že som čítal o medveďoch spozorovaných blízko Nitry v 80tych rokoch, tak som si to skontroloval. Ako som si myslel, na strane 77 v knihe "Medveď v Slovenských Karpatoch a vo svete" od Hella a Slamečku, je mapa ukazujúca sporadické objavenie sa medveďov medzi Nitrou a Hlohovcom. V texte na tej istej strane sa spomínali aj medvede odstrelené ešte ďalej na juh a západ, v Bielych Karpatoch v 1972, Börzsöny, Maďarsko, v roku 1984 a dokonca aj v Rakúsku v 1982. Novinárka mi poďakovala za informácie, ale rozhodla sa ich neuverejniť vo svojom článku, pretože nik z miestnych, s ktorými sa rozprávala o ničom takom nevedel. Namiesto toho citovala zvyčajný názor poľovníkov, že mladé medvede boli donútené ísť do Tríbeču, pretože ich bolo "priveľa" v susednom Vtáčniku. Tento mesiac Dave Lintott a ja sme strávili štyri dni prechádzaním Vtáčnika z Handlovej do Oslian bez nájdenia akýchkoľvek známok medveďov. Samozrejme to neznamená, že tam žiadne nie sú, ale územie rozhodne nie je ich plné, aj keď sme videli krásny les (nielen v rezerváciách) a tiež potvrdili prítomnosť vlkov.

Marec

Po obrovskom úspechu "Stretnutie s medveďom", ktorý navštívilo okolo 20 000 ľudí na 50 miestach medzi 2005-2009, pripravili sme novú exhibíciu o európskom najväčšom suchozemskom mäsožravcovi. "MEDVEDE A MY" prezentuje informácie v zábavnej forme. Množstvo fotografií je doplnených prezentáciou, výučnými filmami a plastovými odliatkami medvedích stop. Séria atraktívynch banerov obsahuje informácie o medveďom jedálničku, dôvodoch hibernácie a nebezpečenstvách, ktorým čelia. Rovnako ako jej predchodca, dôležitý cieľ výstavy je vysvetliť ako môžeme redukovať problémy medzi medveďmi a ľuďmi ochranou včelích úľov a plodín ako sa vyhýbať najriskantnejším situáciám a taktiež čo robiť, keď stretnete medveďa. Viac ...

Druhý krát som navštevil Národného parku Vashlovani ako súčasť mojej konzultačnej práce pre Georgia Carnivore Conservation Project. Len čo sme dokončili metodiku o hodnotení konfliktov medzi Tushetskými farmármi a vlkmi, vyrazili sme z Tbilisu robiť rozhovorov s majiteľmi dobytka a pastiermi. Vyzerá to tak, že ich problém dosahujú vrchol vo februári počas narodenia jahňaťa. Na rozdiel od Slovenska stáda oviec sú počas zimy pasené na lúkach, čo ich robí zraniteľnými voči predátorom. Všetky stáda, ktoré sme navštívili mali niekoľko strážnych psov a vo viacerých prípadoch pastier spávajú v drevených chatrčiach pri stáde, ako to bývalo zvykom na Slovensku. Zaujímavé bolo, že najväčšie straty neboli na farmách v blízkosti lesov, ale na kraji polosuchých pláňach na hranici s Azerbaidžanom. Teším sa na konečné výsledky z výskumu. Ako pri prvej návšteve, sme znova taktiež videli krásny vtáčí život, vrátane supa bielohlavého, orla kráľovského a stepného rovnako ako aj Perzské gazely prinesené z Turecka, s úžasným výhľadom na zasnežené Kaukazské hory v pozadí. Je to nádherná krajina.

Foto: Robin Rigg / Fauna & Flora International

Február

Uľavilo sa nám keď znova nasnežilo práve včas pre naše stopovacie sčítanie na Liptove. Získavanie údajov o zvieracej populácii je dôležité pre ich efektívnu ochranu a správu. Typicky nízka populačná hustota, obrovské teritóriá a tajomné správanie veľkých mäsožravcov ako sú vlky a rysy ich sčasti robí zložitými pre priame pozorovanie a údaje o ich množstve sa veľmi líšia. Aj keď oficiálne štatistiky hovoria o 1500 vlkoch na jar na Slovensku, niektorí environmentalisti tvrdia, že ich je menej než 150, čo je obrovský rozdiel. Kto ma pravdu? Možno ani jeden z nich. Hlavným cieľom nášho projektu je teda zlepšiť dôveryhodnú, štandardizovanú metódu pre odhad počtu mäsožravcov.

Počas trojtýždňového obdobia, s pomocou lesníkov, vlastníkov pôdy a pracovníkov národného parku, rovnako ak aj dobrovoľníkov, sme pokryli viac ako 50 ciest medzi 10-15km buď pešo, v snežniciach alebo na lyžiach. Všetky stopy vlkov a rysov boli zaznamenané a taktiež sme nazbierali vzorky moču, stolice a chlpov na genetickú analýzu, čo nám umožní rozoznať rôzne jedince. Naša úloha na ďalšie mesiace je analyzovať nálezy. ďakujeme Biosphere Expeditions za rekrutovanie dobrovoľníkov a Land Rover a T.O.P. Auto Slovakia za zapožičanie vozidiel. Najväčšie ďakujem avšak patrí všetkým účastníkom (zo Slovenska, Maďarska, Anglicka, Írska, Francúzska, Nemecka, Rakúska, Belgicka, Španielska, Austrálie, Kanady a USA), ktorí boli ochotní obetovať svoj čas pomôcť nám.

Január

Aj keď boli správy o objavení sa medveďov počas nezvykle teplého a mokrého januára, vyzerá to tak, že sa vrátili do svojich brlohov hneď ako teplota klesla k -20°C posledný týždeň v mesiaci a napadol čerstvý sneh. Vzhľadom k tomu sme rozbehli naše najnovejšie víkendové stopovacie akcie, tentoraz zamerané na vlkov a rysov a taktiež sme strávili pár dní na Veterinárnej univerzite v Košiciach analýzou výkalov, ktoré sme našli v roku 2009. Máme teraz nahromadené výsledky z viac ako 850 medvedích výkalov nazbieraných od roku 2001, reprezentujúce jedinečnú databázu na Slovensku.

So začiatkom ďalšieho desaťročia, s potešením oznamujeme začiatok novej iniciatívy znížiť konflikty medzi predátormi a ľuďmi a teda aj zabrániť zbytočnému zabíjaniu medveďov a vlkov. Fond "Biely pes" bude poskytovať finančnú a praktickú pomoc pre ľudí na vidieku, ktorí doslova "doplácajú" na to, že spolužijú so šelmami. Šiesteho januára som pozval Richarda Morleya z nadácie Wolves and Humans Foundation, aby sa stretol s jedným z prvých poberateľov príspevku. Jaroslav Slezák chová včely viac ako 30 rokov pri svojej chate v Slovenskom Rudohorí. Medvede mu poškodili úle 2-3 krát do roka. Z fondu "Biely pes" sa uhradilo 50% nákladov na elektrický oplotok pred medveďmi. Dúfame, že v tomto roku zozbierame príspevky na ďalších 10 takýchto oplotkov. Preto neváhajte a prispejte už dnes!

• Archív 2009
• Archív 2008
• Archív 2007
• Archív 2006