Medvede na Slovensku, Medveď na Slovensku, Bears Slovakia, Bear Slovakia

Vedecký výskum

Neinvazívna genetická metóda

V rokoch 2005-06 Slovak Wildlife Society prispela zrejme k prvému ukončenému výskumu medveďov na Slovensku použitím

tzv. "neinvazívnych" metód na získavanie vzoriek pre genetickú analýzu. Neinvazívne metódy, ako zbieranie srsti a trusu, majú niekoľko výhod oproti iným metódam (napr. odoberanie vzoriek zo zastrelených zvierat) vrátane možnosti zbierať vzorky bez toho, aby boli zvieratá vyrušované a tiež ich získať od väčšieho počtu rôznych jedincov. Štúdia od autorov Milana Paunovica z Natural History Múzea v Belehrade a Duska Cirovica z Belehradskej Univerzity sa skutočnila potom, ako zástupca Slovenskej republiky ponúkol štyroch jedincov medveďa hnedého pre zvýšenie nízkeho počtu populácie medveďov v Srbsku. Srbskí vedci dostali za úlohu vypracovať štúdiu realizovateľnosti, medzi jej cieľmi bolo určiť, či by medvede zo Slovenska boli vhodné na tento účel. Slovak Wildlife Society zabezpečila vzorky medvedej srsti a trusu zozbieraných z lokalít Tatranského národného parku a Národného parku Nizke Tatry počas činnosti v rámci projektu BEARS.

V spolupráci s profesorom Etore Randi v jeho PCR (Polymerase Chain Reaction) laboratóriu v Národnom inštitúte pre faunu vo voľnej prírode v Bologni, Taliansko, srbskí vedci úspešne odobrali mitochondriálnu DNA z 5 vzoriek srsti slovenských medveďov z celkového počtu 7 (70%). Všetky mali rovnaký haplotyp (tzv. "SLOV88"), ktorý bol rozdielny od haplotypu všetkých analyzovaných vzoriek zo Srbska. Výsledky potvrdzujú, že medvede hnedé na Slovensku patria do východoeurópskej línie, ku ktorým patria tiež medvede z Rumunska, Ruska a Estónska. Z toho vyplýva, že medvede nie sú vhodné na vypustenie v Srbsku, keďže srbské medvede patria do úplne inej, západoeurópskej línie. Odhaduje sa, že východná a západná línia sa od seba oddelili pred desiatkami ak nie aj stovkami tisíc rokov. Umelé kríženie napríklad zavedením karpatskej populácie v Srbsku by znamenalo stratu genetického fondu tuzemskej populácie.

Výskumníci publikovali svoje výsledky v roku 2006 v správe "Zvýšenie životaschopnosti a návrat populácie medveďa hnedého Ursus arctos L. 1758 v severovýchodnom Srbsku" ("Viability increase and recovery of Brown Bear Ursus arctos L. 1758 population in northeastern Serbia").


Úvod O nás Denník Kniha návštev e-Shop Ako pomôcť Viac Kontakt
Projekt BEARS Z našej činnosti Zapojiť sa do projektu Základné údaje Medvede u nás Život medveďa Mýtus a skutočnosť Medvede a ľudia Európske populácie Medvede vo svete Vedecký výskum Metodika výskumu Výsledky Publikácie Manažment Odstrel a ochrana Elektrické ohrady Pastierske strážne psy Bezpečnostné rady Vyhnite sa problémom Je tu medveď? Čo robiť pri stretnutí? Kedy sú nebezpečné Príhody Konflikty a riešenia Strety, útoky Odpadky Včelstva Hospodárske zvieratá Vzdelávanie Didaktické materiály Putovná výstava Besedy a výlety Náučný film Letáky Pre deti a mládež Súťaže Rok medvieďaťa Omaľovávanky Kvíz Galéria FAQ Pomohli nám	Vedecký výskum Neinvazívna genetická metóda V rokoch 2005-06 Slovak Wildlife Society prispela zrejme k prvému ukončenému výskumu medveďov na Slovensku použitím tzv. "neinvazívnych" metód na získavanie vzoriek pre genetickú analýzu. Neinvazívne metódy, ako zbieranie srsti a trusu, majú niekoľko výhod oproti iným metódam (napr. odoberanie vzoriek zo zastrelených zvierat) vrátane možnosti zbierať vzorky bez toho, aby boli zvieratá vyrušované a tiež ich získať od väčšieho počtu rôznych jedincov. Štúdia od autorov Milana Paunovica z Natural History Múzea v Belehrade a Duska Cirovica z Belehradskej Univerzity sa skutočnila potom, ako zástupca Slovenskej republiky ponúkol štyroch jedincov medveďa hnedého pre zvýšenie nízkeho počtu populácie medveďov v Srbsku. Srbskí vedci dostali za úlohu vypracovať štúdiu realizovateľnosti, medzi jej cieľmi bolo určiť, či by medvede zo Slovenska boli vhodné na tento účel. Slovak Wildlife Society zabezpečila vzorky medvedej srsti a trusu zozbieraných z lokalít Tatranského národného parku a Národného parku Nizke Tatry počas činnosti v rámci projektu BEARS. V spolupráci s profesorom Etore Randi v jeho PCR (Polymerase Chain Reaction) laboratóriu v Národnom inštitúte pre faunu vo voľnej prírode v Bologni, Taliansko, srbskí vedci úspešne odobrali mitochondriálnu DNA z 5 vzoriek srsti slovenských medveďov z celkového počtu 7 (70%). Všetky mali rovnaký haplotyp (tzv. "SLOV88"), ktorý bol rozdielny od haplotypu všetkých analyzovaných vzoriek zo Srbska. Výsledky potvrdzujú, že medvede hnedé na Slovensku patria do východoeurópskej línie, ku ktorým patria tiež medvede z Rumunska, Ruska a Estónska. Z toho vyplýva, že medvede nie sú vhodné na vypustenie v Srbsku, keďže srbské medvede patria do úplne inej, západoeurópskej línie. Odhaduje sa, že východná a západná línia sa od seba oddelili pred desiatkami ak nie aj stovkami tisíc rokov. Umelé kríženie napríklad zavedením karpatskej populácie v Srbsku by znamenalo stratu genetického fondu tuzemskej populácie. Výskumníci publikovali svoje výsledky v roku 2006 v správe "Zvýšenie životaschopnosti a návrat populácie medveďa hnedého Ursus arctos L. 1758 v severovýchodnom Srbsku" ("Viability increase and recovery of Brown Bear Ursus arctos L. 1758 population in northeastern Serbia").